Otázku kedy sa mení čas, si na našom území kladieme pravidelne už od roku 1979. Čas meníme v marci, kedy sa mení čas na letný čas a v októbri si zasa zvykáme na zimný čas.
Striedanie času bolo zavedené kvôli úsporám energie, no v súčasnej dobe zmena času prináša skôr negatíva ako benefity. Väčšina obyvateľov by si priala, aby sme ručičky na hodinkách už neposúvali. Prianie by sa mohlo splniť, keďže zatiaľ sa členské státy EU dohodli, že povinná zmena času bude do roku 2026.
Kedy sa zmení čas naposledy nie je isté. Pokusy, aby sa zmena času zastavila, boli v roku 2011 neúspešné. Členské státy sa nedohodli na tom, ktorý čas je ten správny.
Dopredu, ci dozadu?
Mnohí uprednostňujú letný čas, kedy sa mení čas v prospech dlhšieho dňa, čo so sebou prináša lepšie možnosti využitia voľného času. Letný čas spájame s prijemnými spomienkami, či už sa rozhodneme pre večernú prechádzku pri zapadajúcom slnku, alebo pre osvieženie sa v jazere.
Hoci väčšina ľudí uprednostňuje letný čas, vedci sa prikláňajú k zimnému času. Tento čas nám má byť prirodzenejší, lebo je viac zosúladený so slnkom. Vedci tvrdia, že pre našu pohodu je dôležité ranné svetlo a varujú pred priklonením sa k letnému času. Menej svetla v zime by mohlo viest k poruchám spánku, depresiám a zvýšiť riziko vzniku cukrovky.
Čas sa mení cez víkend na konci marca a posúva sa o hodinu dopredu. O hodinu dozadu sa posúva čas na konci októbra, čo nám poskytne viac svetla v skorých ranných hodinách a menej vo večerných hodinách.
Kedy sa mení čas v roku 2023
V roku 2023 sa teda mení čas opäť dvakrát. Prvýkrát to bude 26. marca, kedy si o druhej v noci posunieme ručičky hodiniek o hodinu dopredu na 3.00. Budeme mať teda o hodinu kratšiu noc. Naspäť ich posunieme 29. októbra 2023 a to z 3.00 na 2.00. Touto zmenou času zasa získame hodinu navyše.
Na to, aby si ľudstvo mohlo začať klásť otázku, kedy sa mení čas, bolo najskôr potrebné zaviesť oficiálny čas. Túto potrebu začali ľudia pociťovať po príchode železnice. Väčšie vzdialenosti bolo zrazu možné prekonať v kratšom čase. Vzdialené miesta mali však svoje vlastné „časové zóny“, čo spôsobovalo problémy. Lokálny čas sa odvodzoval od Slnka a teda závisel od miesta, z ktorého sa Slnko pozorovalo. V roku 1883 železničná spoločnosť v USA prišla s myšlienkou, že je nevyhnutné zriadiť oficiálne časové zóny. Konkrétne sa za otca tejto myšlienky považuje Sandford Fleming. Fleming navrhol, aby sa svet rozdelil na 24 sektorov a v rámci jedného sektora bol rovnaký štandardizovaný čas.
Rozvojom železnice v Európe sa objavila rovnaká potreba štandardizovaného času aj u nás. Ľudia tak rozlišovali pražský, ci mníchovský čas. Na staniciach cestujúcich informovali cedule o časovom posune.
Rakúsko-Uhorsko zaviedlo svoje časové pásmo, nazvané stredoeurópske, v roku 1910. Dovtedy sa používal Pražský čas, ktorý sa líšil o dve minúty.
Kedy sa zmenil čas po prvýkrát
Myšlienka, že by sme mohli posúvať čas, vznikla už na konci 18. storočia, kedy sa Benjamin Franklin vyjadril k potrebe posúvať čas. Napriek tomu trvalo ďalšie storočie, než sme začali meniť čas.
Prvýkrát sa zmenil čas 30. apríla 1916 v Nemecku a Rakúsko-Uhorsku. Krajiny si vtedy od zmeny sľubovali úsporu energii. Mnohé ďalšie európske krajiny sa pridali ešte v tom istom roku. Čas sa však menil len do roku 1920.
Nový taktiež neúspešný pokus zaviesť letný čas sa uskutočnil v rokoch 1940 až 1948. Napokon sa zmena času zaviedla ako reakcia na ropnú krízu v roku 1973. Prvou krajinou, ktorá zmenu uskutočnila, bolo Francúzsko. Od roku 1979 sa otázka, kedy sa mení čas, stala aktuálnou aj na našom území. O rok neskôr sa pridalo aj Nemecko a Švajčiarsko.
Foto: Unsplash